Mestská knižnica Ružomberok
a Literárny klub ružomberských spisovateľov pozývajú
na rozhovor s ĽUBOM OLACHOM
autorom knihy VAVRO ŠROBÁR - OSUDOVÉ PREVRATY
STREDA 18. septembra 2024 o 16.30 hod.
Podhora 33, odd. beletrie na poschodí
O autorovi:
Ľubo Olach (* 1948) - básnik, prozaik a publicista. Absolvoval VŠP v Nitre, pracoval ako
redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, Smena a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii
sa stal šéfredaktorom mesačníka Pop Horizont. Od roku 2007 vydal niekoľko zbierok básní -
Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž
nepozerám zhora, Triezviem... Prozaicky debutoval v roku 2012 (Nádenník pera vo
francúzskych službách, vyd. Agentúra Aurum). Vo vydavateľstve Marenčin mu v tom istom
roku vyšiel román Posledné varovanie, o rok neskôr Žraloci, nasledovali romány Lobista,
Politik, Prezident, najnovším je román Predseda (2021). Tematické rozvrstvenie týchto
titulov je veľmi príbuzné: svet peňazí, justície, moci a politiky. K literatúre faktu radíme jeho
Rozhovory za oponou (2014).
V posledných rokoch sa autor venuje aj historickým monografiám, v rámci ktorých sa
zaoberá výraznými, zabudnutými a niekedy aj kontroverznými postavami našej histórie ako
bol bohém a novinár Tido J. Gašpar, kňaz Ferdiš Juriga, prvý guvernér SNB Imrich Karvaš či
„zabudnutý“ diplomat Štefan Osuský. Aktuálne autor na vydanie pripravuje životopisné knihy
venované Milanovi Hodžovi a Vladimírovi Clementisovi.
Ľubo Olach žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.
V beletrizovanej próze Vavro Šrobár. Osudové prevraty (Marenčin, 2017) sa autor venuje
všetkým trom dôležitým dejinným udalostiam, pri ktorých bol Šrobár účastný: 28. októbra
1918 sa ako jediný zástupca Slovenska stal účastníkom vyhlásenia Československa a neskôr
po vzniku republiky pôsobil ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1944
bol jedným z dvoch predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR), vo februári
1948, v snahe podporiť prezidenta Beneša, sa ako takmer 80-ročný stal členom novej
komunistickej vlády, v pozícii ministra pre zjednotenie právnych poriadkov oboch
republík. Na prvý pohľad sa teda zdá, že sa naozaj dokázal prispôsobiť takmer každému
režimu. V skutočnosti len išiel za svojou ideou československej jednoty a keď si myslel, že
zárukou spoločného štátu budú komunisti, zmieril sa aj s nimi...
Publikácia vyšla s podporou Fondu na podporu umenia.
Na tomto verejnom podujatí budú vyhotovované fotografie prevádzkovateľom Mestská knižnica Ružomberok za účelom propagácie na webovom sídle a sociálnej sieti. Účasťou na podujatí súhlasíte s ich zverejnením, budeme s nimi nakladať v zmysle pravidiel GDPR podľa nariadenia EP a Rady EÚ č. 2016/679 a zákona č. 18/2018 Z.z.
zdroje: marencin.sk, slovenské literárne centrum
