Mestská knižnica Ružomberok
a Literárny klub ružomberských spisovateľov pozývajú
RENDEZVOUS POD SCHODMI
Jozef Hanula, maliar a pedagóg. Hanulov návrat na Slovensko
UTOROK 18. marca 2024 o 16.00 hod.
Podhora 33, odd. beletrie na poschodí
prednáša: Bohdan Kraus, vnuk Jozefa Hanulu
moderuje: Radislav Kendera
Ing. Bohdan Kraus (*1948)
vnuk a obdivovateľ maliara Jozefa Hanulu. Narodil sa v Spišskej Novej Vsi ako syn poslednej Hanulovej dcéry Boženy. Maliara Jozefa Hanulu už nezažil, ale prostredie vily na Hanulovej ulici ho silne ovplyvnilo. Vyštudoval elektrotechnickú fakultu ČVUT v Prahe, kde aj od roku 1954 žije. Celý život pracoval v technických profesiách.
S Hanulovým dielom sa po prvýkrát zoznámil v ucelenej forme na výstave Jozef Hanula - jubilejná výstava k 120. výročiu narodenia v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Od tohto okamžiku začal zhromažďovať dokumenty a dáta týkajúce sa maliara Jozefa Hanulu a príležitostne písať články o ňom do novín a časopisov.
Spracoval prehľad kostolných prác maliara Hanulu v 72 kostoloch, a spolu s fotografom Jozefom Grondželom, previedli fotodokumentáciu 39 z nich. Organizačne sa podieľal na prípravách oslavy 150 rokov od narodenia maliara v jeho rodisku Liptovských Sliačoch. V Prahe v Slovenskom Dome v rokoch 2014 – 2024 inštaloval viac ako 80 výstav slovenských výtvarníkov a fotografov.
Prednáška: Hanulov návrat na Slovensko v roku 1896
Jozef Hanula sa v roku 1896 vrátil na Slovensko na naliehanie Andreja Hlinku, vtedy farára v Hanulovej rodnej obci Liptovské Sliače. V rámci realizácie prác na výmaľbe miestneho kostola sa zoznámil s osobnosťami prebúdzajúceho sa slovenského kultúrneho, spoločenského a politického života. Tu i uzavrel manželstvo s českou učiteľkou Fany Kozákovou, aktivistkou rodiaceho sa ženského hnutia na Slovensku.
Rozhodol sa nepokračovať v štúdiu na akadémii v Mníchove, zrušil i svoje plány na pokračovanie v štúdiu v Paríži a s pomocou národne cítiacich farárov začal maľovať na Liptove kostoly. Na odporúčanie farára, národovca a politika Ladislava Moyša sa v roku 1898 presťahoval na Spiš, kde na dlh kúpil spustnutú zemiansku kúriu v malej obci Chrasť nad Hornádom. Tu žil sledovaný uhorskou políciou nasledujúcich 20 rokov a tu zomrela pri pôrode jeho milovaná žena Fany. Z archívnej dokumentácie je zrejmé, že Jozef Hanula zďaleka nebol len výtvarným umelcom, ale že sa angažoval všetkými svojimi silami na oživení slovenskej spoločnosti začiatku 20. storočia a obetoval tomu i svoj ďalší umelecký rast a sľubnú kariéru.
Jozef Hanula - maliar, pedagóg
Narodil sa 6. apríla 1863 v Liptovských Troch Sliačoch v rodine roľníka a ľudového rezbára. Prvé odborné štúdium absolvoval na budapeštianskej Krajinárskej škole a prípravke pre profesorov kreslenia v rokoch 1881 – 1882 u profesorov Imre Gregussa, Bertalana Székelyho a Karola Lotza (štúdium prerušil z dôvodu vojenskej služby v Prešove, Košiciach a Hercegovine, 1882 – 1885). V rokoch 1886 – 1888 pokračoval v štúdiu v Budapešti na Uhorskom kráľovskom ústave pre kreslenie a profesorov kreslenia. V ďalšom výtvarnom vzdelávaní pokračoval v Mníchove, najprv v súkromnej škole Simona Hollósyho (1891), navštevoval aj ateliér Jaroslava Věšína, a napokon v rokoch 1892 – 1896 štúdiom na Kráľovskej bavorskej akadémii výtvarných umení. Bol žiakom profesorov Gabriela von Hackla, Karola Marra a Franza von Defreggera. Nakrátko bol ustanovený za učiteľa slovenčiny na reálke v Žiline, od apríla 1919 do augusta 1932 pôsobil ako výpomocný učiteľ slovenského jazyka a kreslenia na Štátnej meštianskej škole v Spišskej Novej Vsi. Popri tejto práci spolupracoval pri vydávaní prvých slovenských novín na Spiši ‒ Tatry, ktoré redigoval. Od roku 1920 bol predsedom Štefánikovej besedy, prvého slovenského spolku na území Spišskej Novej Vsi. Bol zakladajúcim členom Spolku výtvarných umelcov v Martine a dlhé roky predsedom výtvarného odboru Matice slovenskej. V roku 1938 mu bola k jeho 75. narodeninám udelená za celoživotné dielo Štefánikova umelecká cena za výtvarné umenie ako tretiemu po Martinovi Benkovi a Ľudovítovi Fullovi a v roku 1941 bol menovaný laureátom štátnej ceny „za celoživotné dielo na poli výtvarného umenia maliarskeho“. V roku 1940 Matica slovenská v Martine vydala knižne jeho Spomienky slovenského maliara. Zomrel 22. augusta 1944 v Spišskej Novej Vsi, kde je aj pochovaný.
zdroj: Jozef Hanula: Reminiscencie – GUS – Galéria umelcov Spiša
Na tomto verejnom podujatí budú vyhotovované fotografie prevádzkovateľom Mestská knižnica Ružomberok, za účelom propagácie na webovom sídle a sociálnej sieti. Účasťou na podujatí súhlasíte s pravidlami ochrany osobných údajov v zmysle pravidiel GDPR podľa nariadenia EP a Rady EÚ č. 2016/679 a zákona č. 18/2018 Z.z.
