Rendezvous pod schodmi 44

Hosť večera:      

PETER MIŠÁK - básnik, spisovateľ, literárny kritik, publicista, editor, lexikograf, autor literatúry pre deti a mládež 
Spoluhostia:  
Miroslav Bielik - básnik, prozaik, bibliograf a editor  
Jaroslav Rezník - básnik, autor literatúry faktu, scenárista, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ a editor  
Milan Lechan - autor poézie a krátkych humoristicko-satirických foriem, aforizmov, sentencií a epigramov

Súčasťou podujatia bude i privítanie novej knihy poézie Antona Péteriho Dôverné rozhovory.

streda, 30. septembra  17:00
Podhora 33, 1. poschodie  
plagt_r44

PETER MIŠÁK, PhDr(* 10. 9. 1950 v Ružomberku) - básnik, spisovateľ, literárny kritik, publicista, editor, lexikograf. Podpredseda Spolku slovenských spisovateľov. Žije v Martine. 
Pôsobil ako pedagóg v Základnej škole v Liptovských Sliačoch, po vojenčine ako redaktor martinského vydavateľstva Osveta ,  neskôr ako  šéfredaktor Slovenských národných novín ( od roku 1992). Veľkú časť svojich súčasných aktivít venuje práci pre Spolok slovenských spisovateľov  a pre literárne kluby združujúce mladých autorov. Pôsobil a pôsobí ako člen a predseda odborných porôt literárnych súťaží.  Mišákove dielo prináša do súčasnej slovenskej poézie zrelú unikátnu mysliteľskú reflexiu, jeho vývin prechádza od intimity detstva,  cez ľúbostné vzruchy mladosti  a  mikrosvet rodinného života  až po zamýšľanie sa nad zmyslom ľudského života  v celospoločenských a nadčasových rozmeroch.  Do literatúry vstúpil zbierkou  Listovanie  (1981), veľmi dobré ohlasy mali jeho zbierky ľúbostnej poézie Deň (1988)  a Soľ v nás (1998) ( za Soľ v nás získal Prémiu Paula Rusnaka ako ocenenie Svetového kongresu Slovákov za pôvodnú tvorbu). Za vyvrcholenie tvorby  sú kritikmi považované Necelé sonety o láske (2004) a najmä Rozhovor na ulici (2009).  
Je autorom zbierky poviedok Pointa smrť  (2007) a spoluautorom Povestí z Liptova (2008, spoluautor P. Vrlík), ktoré boli ocenené titulom Kniha Liptova v čitateľskej ankete. V roku 2014 mu vyšla zaujímavá zbierka  Stanice. Zatiaľ ostatným poetickým činom je prekrásna básnická zbierka Rút  (2014) – získala tretie miesto v súťaži Kniha Turca 2014.  V prozaickej práci spolu s P. Vrlíkom pokračoval Rozprávkami spod slovanskej lipy (2013), téme povestí sa nevyhýba v publikácii Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch (2012). V roku 2016 vyšli Rozprávky z pokladu Pavla Dobšinského ( 2. miesto v súťaži Kniha Turca 2016)príbehom pre mládež sa venuje i v Trenčianskych povestiach z r. 2017. Po desaťročnej pauze sa vracia k tvorbe pre dospelých so zbierkou krátkych próz Alicine psy (2017), voľne nadväzujúc na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť. V spolupráci s fotografkou Evou Kuciakovou Humajovou vytvoril knižku Brezulienka (2019), v ktorej sa prepája obraz s veršami pre deti.   
Peter Mišák je zostavovateľom viacerých zborníkov. Spracoval aj Malý slovník slovenských spisovateľov (2002). Je autorom scenárov, rozhlasových pásiem a poviedok pre rozhlas. Bol editorom niekoľkých  Ružomberských literárnych kalendárov ( v spoluautorstve s R. Kenderom). Preložil vyše desať titulov učebníc zdravotníckej odbornej literatúry z češtiny. Pravidelne sa prezentuje ako kultúrny publicista a recenzent pôvodnej slovenskej literatúry. 

Zdroj: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/misak-peter/

 

MIROSLAV BIELIK, PaedDr. (*15.4.1949 v Ostrom Grúni) - spisovateľ, básnik, prozaik, bibliograf a editor. Predseda Spolku slovenských spisovateľov.  Študoval na Strednej knihovníckej škole v Bratislave a na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, postgraduálne na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Jeho odborným pôsobiskom bola Matica slovenská v Martine, kde pracoval ako bibliograf a riaditeľ Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej, vedecký tajomník a správca Matice slovenskej. Od novembra 2007 pôsobil aj ako prvý podpredseda Matice slovenskej, riaditeľ Národného inštitútu slovenského jazyka a literatúry MS a od roku 2011 ako riaditeľ Slovenského literárneho ústavu MS. V roku 2013 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov.  Žije v Martine a Bratislave. 
Jeho debutom bola básnická zbierka Čas je tichý posol mysle z roku 2003. Z ďalších zbierok spomeňme Nepatrný pohyb po naklonenej rovine (2005), Ku koncu jedného x-ročia (2009) či dvojjazyčný výber z poézie v slovenčine a srbštine Aj keby som nebol /  I kada ne bih bio (2012). Je autorom románového diptychu o základných otázkach ľudského života a jeho akceptovaní skutočnosti: www.skutočnosť.com. Benátsky diptych I. Kniha prvá: Neistý čas, isté miesto (2007), Neskutočnosti. Benátsky diptych II. Kniha druhá: Neisté miesto, istý dej. (2010) a dilógie: Kaleidoskop: Záplava ne/skutočnosti, ktorá obsahuje šesť románových noviel, ktorými nadväzuje na predchádzajúci Benátsky diptych. Miroslav Bielik zostavil dva zborníky: Kľakovská dolina: Od Žarnovice po Vtáčnik (2005)  a Kľakovská dolina: Od Hrona po Vtáčnik (2015). Je tiež zostavovateľom zborníka Dunajské elégie( zborník z medzinárodného literárneho festivalu k poézii o Dunaji s výberom textov zúčastnených autorov Bratislava 23.6.-26.6.2016.)  

Zdroj: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/bielik-miroslav/

 

JAROSLAV REZNÍK (*6.4.1942 v Ružomberku) - básnik, autor literatúry faktu, scenárista, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ a editor. Čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov. Absolvoval odbor slovenský a ruský jazyk na Pedagogickom inštitúte v Martine a neskôr muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne. Žije a tvorí v Bratislave. 
Z Literárno - múzejného oddelenia Matice slovenskej v Martine (1966 – 1971) musel odísť pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968. Bol politicky proskribovaný a nedobrovoľne nezamestnaný. Po odchode do Bratislavy pracoval v Slovenskej literárnej agentúre. V roku 1990 bol s ďalšími politicky prenasledovanými spisovateľmi na zjazde Zväzu slovenských spisovateľov občiansky plne rehabilitovaný. Po premenovaní Zväzu na Spolok slovenských spisovateľov bol zvolený za jeho výkonného predsedu, neskôr pôsobil ako riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika (1997 – 1999) a redaktorom dvojtýždenníka Tele plus (2000-2001).  Literárne debutoval zbierkou Váhavosť (1966). Z poetickej tvorby môžeme spomenúť ďalšie zbierky:  Prijímanie (1969), S vodou na jazyku (1970), Horúčava (1993). Umelecko-náučný zemepis s výrazným rozmerom beletrizácie Po literárnych stopách na Slovensku (1982) predstavil  osobnosti slovenskej literatúry, ktorých dielo už bolo uzavreté. V prepracovanej verzii vyšlo aj v češtine pod názvom Literární toulky Slovenskem (1989). Žijúcich autorov a ich tvorbu esejisticky spracoval v diele Po literárnych stopách  na Slovensku: Túry do literatúry ( 2001 a 2012). V roku 2010 napísal knihu dvanástich poviedok o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Oči plné oblohy. Jaroslav Rezník je aj autorom literárneho scenáru televízneho filmu Chlapci (1974) a viacerých televíznych hier, v ktorých čerpal námety zo slovenskej histórie. Taktiež napísal niekoľko hier, pásiem i kompozícií pre rozhlas. 
Z tvorby pre deti a mládež spomeňme básnickú zbierku Len z črpáka s pekným uškom (1995) a knihy Zvieratká píšu deťom (1994), Rozprávky o Mladuškovi (2005), bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983), Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989) či televízne seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992). 
Pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára (1994 -1998) a editoval deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Prekladá z ruštiny a češtiny. Jaroslav Rezník bol za svoje diela viac ráz ocenený Literárnym fondom i Cenou SSS za pôvodnú literatúru v oblasti tvorby pre deti.

Zdroj: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/reznik-jaroslav/

 

MILAN LECHAN (*1943) - rodák z Humenného, študoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracoval ako tlačový redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine, od roku 1996 pracuje v Knižnom centre v Žiline. V literárnej tvorbe sa sústreďuje na písanie poézie a krátkych humoristicko-satirických foriem, aforizmov, sentencií a epigramov. Knižne debutoval v roku 1970 zbierkou aforizmov Je to láska. Zbierka Smiem prosiť? (1978, 1984) je zbierkou krátkych satirických próz a veršovaných humoristických textov. aforizmov, sentencií a ponášok. Atribúty svojského videnia sveta a poetiky sú u neho výrazné v zbierkach Žena, ulica, dlaň, kosť (1982) a v knižke krátkych humoristických básničiek, žiackych výrokov a aforizmov zo školského prostredia Učebnica na prestávku (1988). Ako recesista a parodik sa prejavil v zbierke Milan Lechan a iné básne (1994). V roku1998 vydal básnickú zbierku Laškovanie s (h)láskou. Spolupracuje s viacerými časopismi a denníkmi, napísal viacero širšie koncipovaných humoristických relácií pre Slovenský rozhlas.

Zdroj: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk


Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.  
Na tomto verejnom podujatí budú vyhotovované fotografie a videozáznamy prevádzkovateľom Mestská knižnica Ružomberok za účelom propagácie na webovom sídle prevádzkovateľa, facebookovej stránke, v periodických a neperiodických materiáloch prevádzkovateľa, prípadne ďalších médiách.   

 

Informácia o spracúvaní osobných údajov: IS Cookies

info@kniznicark.sk
044 432 2005, 0917 714 060
PO 10:00 - 17:00
UT-PIA 08:00 - 17:00
Free WiFi